25. – 28. október 2021 – východné Poľsko – projekt Facing holocaust today – medzinárodný seminár pre pedagógov a žiakov z Českej, Slovenskej, Poľskej a Maďarskej republiky organizovaný Inštitútom terezínskej iniciatívy zameraný na návštevu pietnych miest Bełżec a Majdanek spojených s workshopmi pre zúčastnených. Premenené na drobné – traja žiaci z 9.C triedy – Samuel, Oliver, Patrik a ich triedna učiteľka spoznávajú koncentračné tábory Bełżec a Majdanek i starý Lublin. Cesta cez Izbicu, Zamosc, neďaleko Trawniki... Pojmy, pri vyslovení ktorých nie je možné zostať ľahostajným.
Bełżec – dejisko masovej popravy, genocídy, holokaustu, zločinov proti ľudskosti. Bełżec – jeden z najemotívnejších pamätníkov vôbec. Každý z účastníkov je zasiahnutý tým, ako to „nič“, čo z tábora ostalo je pretavené do podoby, ktorá vyráža dych, zasahuje srdce i myseľ návštevníka, a to do takej miery, že sa to slovami nedá opísať.
Podobne Majdanek. Tu dych vyráža obrovská plocha tábora, mohyla navŕšená z ľudského popola .... no aj bytovky, ktoré stoja iba pár metrov od bývalých plynových komôr a krematória, na mieste bývalých záhrad, ktoré boli integrálnou súčasťou tábora. Sovietske jednotky v júli 1944 pri nečakanom postupe tábor rýchlo obsadili, a tak ho nacisti nestihli úplne evakuovať. Majdanek je považovaný za najlepšie zachovaný vyhladzovací tábor, ktorý sa dostal do rúk Spojencov v celej jeho krutej podstate.
V závere – Lublin – jedno z najstarších poľských miest, mesto kde bola v roku 1569 podpísaná Lublinská únia, personálny zväzok Poľského kráľovstva a Litvy, mesto zničené kozáckymi a švédskymi nájazdami i morom. Mesto, kde pri ústupe nacisti zavraždili v mestskej pevnosti vyše 600 väzenkýň. Mesto, ktoré bolo v minulosti označované Jeruzalemom Poľského kráľovstva. Mesto, kde 700-ročné dejiny Židov pretrhla 2. svetová vojna. Židia z Lublinu zmizli v kremačných peciach, zo 400 tisíc ich prežilo menej ako 400.
Obete „iba“ v týchto dvoch vyhladzovacích táboroch počítajúce sa v tisícoch. Pričom každá z týchto obetí mala blízkych, mala svoje sny, túžby, vôľu žiť.... Každá z nich bola ČLOVEKOM.
Štyri dni naplnené množstvom kilometrov, faktov i emócií v celej ich škále, množstvom myšlienok, rozhovorov i obyčajného ticha, množstvom otázok.
V závere iba konštatovanie jedného z účastníkov, s ktorým sa všetci Tí, ktorí tam boli stotožnili: „Už nikdy nebudem taký, ako som bol doteraz. Zmenilo ma to. Každý človek by mal tieto miesta navštíviť, najmä mladý človek, aby UŽ NIKDY VIAC...“
PaedDr. Mária Tutokyová